La riscossa del Sud

UNA MIA POESIA (in lingua Napoletana)


‘Aizamme a voce   Chesta terra   bella assaje,    Doje Sicilie  se chiammava,   ciure, àrvari e pruvverenza,  a chiammavena felice,   nu jardino e paravise.E stu  populo, contento,  sa sapeva accuncià a’ sciòrta, nun mancave pane e fatica,  pe’ sta gente assaje ‘ngignosa. Po’ tenemmo nnu Ré  òmmo 'e core,  cereviéllo  chino è gnégnero, o Ré Burbone,  ca vedeva assaje luntano,  pe stu populo ‘nventava ferrovia, scola e ‘vvie nove, fràveche, benessero  e ricchezza,  e pe tutte ‘ncera fatica,  a masòne (casa) p’ogni famiglia.E stu populo cantava  a stu sole ca luceva,  all’ammore e dinto o ‘core,  a stu Rè, ch’era nu ‘Gnòre.Po’ venetto Garibaldi,  nu fetento e puzzulento,cu na banda é ciarlatane, na 'nchiètta é malandrini.‘Nsieme a loro, una mappìna,   s’aunettero e camorriste, e facettero uno massone,   chisti piezze e fetentoni. Nce venettero a  ruvina’,  chisti quatti mariuoli,  chi è mannave?  Na latrina,  ca pensave è essere Rè,  ma era n’omme senza valore, o ‘cchiù gruòsso  fententone. Ogge ò chiammano, indà st’Italia,o pate da' patria,  Emanuele di Savoia,chianchiero assassino,  senza onore e senza lode,ca spugliaje ‘stu paese,  distruggette na naziona libera.   ‘Nciò chiagnimmo  o Ré Burbone, chesta casta di grande onore,  veramente galantuommene, caparlavane napulitano, e tenevanoo core ‘mpietto,   sapevano campà. ‘Nce chiagnimmo   chillo tiempo felice, ca sta Napule era pulita, nun ‘nce steva sta munnezza, nun murevano e creature.  Nun ‘nce steva l’ingiustizia, cà a  purtato o Ré Savoia,nun nce steva famme e viulenza,stu regalo nce venuto a chillo massone piemontese, ca venetto e se arrubbàto  solde, onore e civiltà. Ma è venuto,  chisto é ò tiempo,  ca sti cape ‘nce aizàmme,  ca facimme sentì a voce é  stu populo tradito.E vulimme fa vedè, chelli  capec’anno ammuzzate, é   innucenti e patrioti,e chiammaveno briganti,  ma luttaveno pe ‘sta terra,  po Rè nuosto,galantommo overo;  nce vulimme vuttà nfaccia   chili muorte straziate…femmene,  viecchje e creature, pate e figlie, mamme oneste, ca cercavano giustizia,   ca  vulevano à libertà.Mo’  è o tempo, l’amma dicere, a sti piezze e malandrini,  ca o’ Savoia é nu mappino, chillo r’ajero,  ochillo é ogge, chella razza è sempe à stessa, l’avessare ‘nzerrà na nu poste senza luce, addò maje trasesse o sole, addò‘po friddo se ne more.                                                      Avessero magnà  lacreme  e prete, pensanne  sempe a chillu   disonore, ca teneno marcato dinto ‘o core.                                  Massimo '58  2007